V utorok ráno 27.3.2019 sa znova stretli zvedavci a záujemcovia o výlet. Tentoraz bola cieľom obec Očová. Boli sme zvedaví čo nás v tejto obci čaká. Po hodinke cesty sme sa dočkali. Krásne vyrezávaný oltár Skonu Panny Márie nachádzajúci sa v rímsko-katolíckom kostole. Pochádza pravdepodobne z dielne Majstra Pavla z Levoče približne z roku 1514. Už v tomto období musela byť Očová prosperujúcou dedinou, keďže si mohla dovoliť oltár z tak chýrnej rezbárskej dielne. V tejto dielni, majú pravdepodobne pôvod aj sochy sv. Mikuláša a sv. Antona pustovníka z roku 1514 ktoré s kostole tiež.
Zaujímavosťou v kostole je aj náhrobný kameň Jána Arnauta, ktorý zomrel 26. februára 1599. Jeho pôvod aj život v Očovej sú opradené rúškom tajomstva. Nik presne nevie či bol pravým Turkom, alebo janičiarom – to znamená ž ako ho ako „neturka“ zajali a v tureckom zajatí z neho vychovali elitného vojaka, ktorý sa pri jednom prepade Očovej zahľadel do miestnej krásavice na Holcovom majeri. Turek Arnaut z lásky prestúpil na katolícku vieru a postavil sa na obranu Očovej. Tento príbeh bol inšpiráciou pre slovenskú spisovateľku Zlatu Dônčovú, ktorá napísala knihu – Arnaut.
Po návšteve kostola sme zamierili do netradičného ale zato zaujímavého múzea – Izba revolučných tradícií, ktorú si obec udržiava už dlhé desaťročia. Videli sme tu predmety z poľnohospodárskej minulosti a zdokumentovanú históriu družstva aj obce. Ale aj očovské kroje vyšívané krivou ihlou a pamätnú izbu Mateja Bela ktorá je venovaná tomuto pedagógovi a učencovi. Socha Mateja Bela Funtíka, ktorá sa nachádza pred Základnou školou tam stojí pravdepodobne preto, že ide o miesto kde stál jeho rodný dom. Odhalili ju 22.6.1981 pri príležitosti 300. výročia narodenia tohto najväčšieho rodáka z Očovej.
Po absolvovaní vzdelávacej prehliadky a povinnej cik-pauze, sme pokračovali smerom „domov“. No najprv sme sa zastavili na obed v „Grajciari“, kde sme si spravili prestávku pred ďalšou zaujímavou návštevou múzea v obci Ľubietová.
Napapkaní a spokojní sme vyrazili, smer Ľubietová. Čakal nás samotný pán starosta obce, ing. Pavel Zajac. Jeho pútavým rozprávaním sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí o obci Ľubietová, ktorá bola osídlená už v praveku o čom svedčia archeologické nálezy ktoré pochádzajú z obdobia doby kamennej.
Najstaršia písomná zmienka je z roku 1379, kedy kráľ Ľudovít Veľký udelil Ľubietovej mestské výsady. Mesto Ľubietová, získalo slávu svojím rudným bohatstvom. Svedectvom čoho sú v okolí sa nachádzajúce bane a zachovalá najstaršia vysoká pec v Uhorsku na tavenie železa. V múzeu, ktoré sa nachádza v mestskom dome, sídla terajšieho Obecného úradu sme videli liatinovú pec z 19.storočia výrobok miestnych remeselníkov, dobový nábytok, exponáty približujúce banícku prácu ako aj rôzne druhy remesiel. Boli tú výrobky hrnčiarov ktorí preslávili Ľubietovú svojimi výrobkami a ktorých znakom na výrobkoch boli – vlnovka, čiarka a bodka. Videli sme včelárske medomety tiež staré úle a rôzne kúsky rúd, hornín a úlomkov z minulých čias.
Po obohacujúcej návšteve múzea, sme navštívili miestnu keramikárku Mgr. Janette Skybovú. Ukázala nám ako pracuje s hlinou. Vysvetlila rozdiel v práci s hrnčiarskym kruhom a modelovaním hliny. Dovolila nám prezrieť si jej výrobky a dala možnosť záujemcom zakúpiť si suvenír.
Plní informácií, zážitkov a zmorení únavou sme nasadli do autobusu a teraz už naozaj vyrazili domov. Bol to príjemne strávený deň za pamiatkami a minulosťou.
